Rohy
Vonku pražilo. Tak 135 stupňov Celzia. Možno viac. Maryša sedela za chladiacim boxom a sledovala ľudí ako sa topia. Jej bolo fajn.
Dobrý deň.
Čo si dáte.
Z každého rožku trošku poprosím.
Maryša sa zatvárila, že nerozumie. Pretože skutočne nerozumela.
To zoberiete naberačku. A stiahnete z každej zmrzliny len trochu. Takže budem mať vlastne jeden kopček a asi desať chutí. Mňam olízol sa.
Maryši tiež bliklo. Divné jej to neprišlo. Zvykla si. Zobrala naberačku. Nenápadne odpálila švába a začala naberať, tak ako si to želal.
::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
O kúsok ďalej stála Hlavná postava. Na ušiach mala mptrojkovač. Tvárila sa, že počúva Led Zeppelin, aj keď v skutočnosti tam hralo ticho. Všetko zapisovala.
Každý pohyb. Každé slovo, ktoré sa zdalo čo i len trochu zaujímavé hádzala do bloku. Už mala asi desať strán.
A potom mi poslal básničku. Ale že akú dlhú? Tri smsky na ňu spotreboval. Nadchýnala sa Ľavá.
To je ale romantické. Prikývla Pravá.
Hej, hej. Železničiar, ako ten predtým, ale každý úplne iný. Zakvílila ako zamilovaná trinástka. Zopla ruky a zadívala sa do neba.
A tá Ešte viac pravá, práve zistila prečo jej kamošku bolelo brucho. Vraj si ráno dala omylom dva tampóny.
Hlavná postava nekomentovala. Stála tam ako súčasť davu. Ľudí nezaujímala. Zapisovala. Jej vlastný život bol príliš nudný.
::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
A potom jej prišla električka. Nasadla na ňu. Presadla na inú. Potom na bus. A potom ešte pár krokov pešo domov. Zabuchla dvere. Ľahla si. Zaspala. Do rána sa nič zvláštne nestalo.
A ani druhý deň. Svet plynul, ľudia prichádzali a odchádzali. Hlavná postava chodila do práce. Z práce do krčmy. Tam pozerala na ľudí. Ľudia pili pivo a po tisícikrát prežívali svoje vlastné, samozrejme že nudné, životy.
::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
Romantici I.
Zapálila sviečky aj keď bolo poludnie. Bolo však jasné čo sa chystá – niečo romantické.
Vieš aký je dnes deň?
Viem, máme výročie. Vyhol sa trapasu z amerických filmov, skôr preto, že o tom rozprávala permanentne už asi mesiac. Dal jej kvety. ONA mu dala seba. Už zasa.
Pustím Nvotovú? Spýtala sa predtým než sa na neho mala definitívne vrhnúť.
ON prikývol. Ale radšej ten druhý album. Ten je depresívnejší. Nezaregistrovala ani iróniu. Prišlo jej to logické.
Pomilovali sa.
ON zaspal. Ona sa rozplakala.
Čo ti je? Spýtal sa ON.
Nič.
Pokúsil sa ju zo tri razy objať. Ale vždy sa mu otočila zadkom.
Nechal ju tak. Pokojne sa postavil k oknu. Slnko celkom sympaticky svietilo. Deti sa hrali dolu na doktora.
Do toho kolena búchaj s trochu menšou silou.
Nestihol to ani dopovedať. A už sa ozval krik.
Kvičavé. Mamííííííííííí.
Nechaj maminku. Vidíš, že plače.
Tatííííííííííííííí.
Pofúkal bobo. Odišla.
Pozrel sa na ŇU. Ešte stále fňukala. Ale už nie tak silno.
Boli časy keď ho to fakt bralo. Teraz to vnímal len ako kulisu.
No čo ti je?
Nič. Odvrkla. A vrhla sa k papierom.
Chvíľku si čmárala. Potom sa jej tvár trochu vyjasnila. Vzala papiere a ukázala mu ich asi 20. Všetko napísala za posledné dva týždne.
Vzal papiere. Prezrel si ich. A označil všetky tie, o ktorých vedel, že ich písala keď mala depky. Potešila sa.
Do večera to bola zasa tá milá, usmievavá ženská ktorú si zobral.
:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
Po tom všetkom odišiel do krčmy. Popiť s Pištom. Hlavná postava tam sedela tiež.
Bavili sa o ceckách a tak. Vraj On má rád také akurát do ruky. A Pišta zas hojdavé. Ale že v podstate je to jedno.
Potom prešli na inú tému.
Pišta vravel o svojom kamošovi, čo má kamoša a ten kamoš kamoša má brata. No a ten Brat kamošovho kamoša si vraj chcel spestriť sexuálny život, a tak sa dal manželkou nahovoriť na takú hru. On bol jeleň. A ona bola jelenica. A všetko to samozrejme začalo vábením. A asi to ani nemohlo skončiť inak. Pretože práve keď boli najviac rozhicovaní a všetko to vyzeralo ako z lacného pornofilmu, prišiel Jeleň jeleň. A ten Jeleň jeleň bol tiež nadržaný a keď to všetko videl tak aj frustrovaný. A tak Jeleň muž a Jelenica skončili riadne dobití v špitáli.
Vraj to bolo aj v správach na Markíze. A ešte v ďalších správach. Sú veci, ktoré nevymyslíš. Povedal niekto z nich dvoch.
Domov išli každý zvlášť.
On počúval Elán, ale tváril sa, že najnovší album japonskej jazzrockovej skupiny, ktorá je tak undergroundová, že nikto nepozná jej meno.
:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
Poupata
Jana kreslila autoportrét. Jakub sa na neho zahľadel. Vyzerala na ňom lepšie jak v skutočnosti.
Páči sa ti? Pozrela na neho bezbranná ako dieťa.
Páči. Prikývol. Cez žalúzie sa predieralo slnko. Dopadalo jej na ramená. Objala ho.
Už musíme. Pošepol.
Viem. Odpovedala po tichu.
Bolo desať preč. O pol jedenástej sa kostol začal plniť ľuďmi, presne takými ako boli ona a Jakub.
Počúvali. Vstávali. Sadali si. A pozerali sa do prázdna. Keď sa modlili kľačali. Vyzeralo to na oko skvelo. Ako nacvičené. Lepšie než Spartakiáda.
Krv v ňom vrela. Nikdy presne nerozumel prečo by to mal robiť. ale zvykal si na to. Robiť ústupky. Nebyť sám sebou.
Hlavne nebyť sám.
Bolo to pár rokov späť. Písala básne. Tancovala. Spievala. Verila. Myslela, že raz zmení svet. Nakoniec nedokázala zmeniť ani samú seba. tak sa zamerala na neho.
Bol to jej najvydarenejší projekt. Z chlapa chľastajúceho, obdivujúceho nemecké pornoherečky sa stal takmer náboženský fanatik.
Kupoval si všetky tie katolícke knižôčky, kalendáriky s obrázkom ukrižovaného Ježiša Krista. Do kostola chodieval každú nedeľu, a aj v prikázané sviatky. Mával výčitky svedomia keď hrešil. A k tomu všetkému stíhal obviňovať homosexuálov zo zvrhlosti a zvrhlíkov z ešte väčšej zvrhlosti.
:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
Tesco story
Lukáš chodil po obchode s dámskym prádlom. Znalecky sa prehŕňal podprsenkami, nohavičkami. Premeriaval si ich pohľadom. Naťahoval si ich v rukách. Prikladal si ich k tvári aby zistil, či sú dostatočne jemné.
Predavačky ho nesledovali. Nevyzeral ako transka, tie bývali spravidla upravenejšie a oholené. Lukáš mal jemné strnisko. Neupravené vlasy, asi po ramená.
Mysleli si, že hľadá niečo pre frajerku.
Dobrý deň. Pristavil sa pri predavačkách. Vybral si exkluzívne červené nohavičky. A podprsenku na trojky.
Myslíte si, že sa budú páčiť.
Samozrejme. Zašveholila predavačka. A vôbec to nepôsobilo nacvičene.
Lukáš sa usmial. Vyzeral spokojne.
Predavačka povedala sumu.
On tú sumu zaplatil. A odišiel domov.
Doma ho čakal prázdny byt. Vytiahol nohavičky a podprsenku. A dal ju medzi večerné šaty, latexový oblečok a šperky. Teraz už mal skoro všetko.
Jediné čo mu chýbalo bola frajerka.
::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
Úvaha
Ráno som šiel do práce. Od rána som mal mať osem hodín vkuse a unavený som bol skôr než som vstal.
V škole bolo ešte šero. Žiaci sa pomaly predierali pomedzi iných žiakov. Profesori stáli. Hovorili si o nových zážitkoch s deťmi, manželmi televíziou a ešte samozrejme o učiteľských platoch. Boli nudní. Bez života. Ukrývali sa vo svojich malých bytoch, živení idealizmom a trojdňovým chlebom.
Prvú hodinu som mal nemčinu. Vedel som z nej len o málo viac ako žiaci, ale na tú školu to stačilo.
Pán učiteľ, ako sa povie vyfajči mi. Spýtal sa, ešte skôr než som stihol zapísať do triednej knihy, Feri.
Tváril som sa, že nepočujem.
Pán učiteľ, povedzte mi to. Moja frajerka mi povedala, že mi vyfajčí ak jej to poviem po nemecky. Vysvetľoval.
Zakrútil som hlavou. A povedal mu niečo morálne, tak aby nebolo na prvý pohľad jasné, že to jednoducho neviem.
Feri škemral. Kľakol si na kolena a prosil najskôr po slovensky, potom po maďarsky. Bolo vidieť, že mu na tom veľmi záleží.
Ostal som neoblomný.
Stíchol.
Zvyšok hodiny prebehol normálne. Nikoho som nič nenaučil. A dal tri zápisy do triednej knihy.
Bolo mi to jedno. Z týchto ľudí na konci roka ostane nanajvýš polka. Trieda sa rozpustí. Ostatní pôjdu na externé. A tí sa aj tak sami nič nenaučia. Vzdajú to. A zaradia do spoločnosti. Ako budúca lúza pohybujúca sa na hrane zákona, nezodpovední hajzlíci, kšeftári, podvodníci alkoholici, flákači. Česť výnimkam. Koniec vášnivého uvažovania.
::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
SM
Lukáš zatvoril okno. Nádych – výdych. Vzduch bol teplý. Stál. znovu sa ho nadýchol, tentoraz zhlboka. Ruky držal pred sebou. Akoby niečo precvičoval. Suseda ho zospodu pozorovala. Už tretí deň. Nechápala.
Lukáš zatvoril okno. Prečítal si EVU, ELLE a ešte ďalšie časáky zaoberajúcimi sa nielen ženským myslením, ale aj pohlavím. Poznal 103 spôsobov ako urobiť ženu šťastnou. A 1286 spôsobov ako ju urobiť. Preferoval klasické lízanie a vibrátory, občas spestrené ľahkým, alebo trochu ťažším sado-maso.
::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
Nespoznaný
Večer som sedel vo vlaku z Pezinka.
Nepoznal som nikoho ani Lukáša, ani hlavnú postavu. A ani hlavná postava nepoznala Lukáša.
ONA tam sedela tiež. Poznala mňa a Lukáša, hlavnú postavu len z videnia. So mnou sa nerozprávala. Kedysi sme spolu chodili. Potom sme sa rozišli. A ako to u býva, prestali sme sa rozpráva, pretože som vraj zatrpknutý a vôbec nechce mi nič o sebe povedať.
Nikdy som nebol fanúšikom tlstých čiar. Možno mala pravdu. Ale aj tak mi prišlo hlúpe, aby sa ľudia prestali baviť len kvôli tomu, že sa rozídu.
Ale tak hral som tú hru s ňou.
Vo vlaku. ONA ma ani nepozdravila. Ja ju áno. Zavrčala. A šla sa baviť radšej s Lukášom. Čo nove? Čo staré? Ako sa má? Ako sa nemá? Hlavná postava všetko pozorovala. Ja som sedel a písal niečo v úzkom stĺpčeku, čo naznačovalo, že to bude poézia.
Vlak zastal v Bratislave. Všetci sme vystúpili. Lukáš rozoberal s ŇOU klasickú prečohoženskénechcúajkeďvšetkoonichvie problematiku. Vravel o sebe, že je milý empatický píše poéziu, cvičí kickbox, čiže má vypracované telo. Zarazila ho. Povedala nech je trpezlivý. Nech netlačí na pílu. A že si raz určite niekoho nájde. Zbystril.
Chcel sa s ňou dohodnúť na kávu. Alebo kino, alebo niečom takom. Ona zavrtela hlavou, nech prepáči, ale má toho teraz hrozne veľa.
Zaradila sa do rady.
Hlavná postava zmizla z dohľadu. Ja som nastúpil na 93ku. Neviem čo sa dialo potom. Zrejme nič.
::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
Romantici II.
Jana a Jakub sedeli doma, pozerali film o svätom Augustínovi. Bol inšpirujúci. Dodával im silu vo viere. Teda mal im dodávať. Jakub sa pozeral na telku, pôsobil trochu mimo. V duchu si prehrával časy, keď bol mladý a divoký. Bolo to šialené. A bolo to fajn.
Snažil sa zistiť, kedy sa to zmenilo. Nevedel. Prišlo to akosi postupne. Najskôr s ňou chodil do kostola len občas, aby mala radosť, potom častejšie aby mala väčšiu radosť a potom prakticky stále, aby mala pocit, že to robí pre seba, nie pre ňu.
V tom čase už mal tri krát prečítanú bibliu. Vedel spamäti cécéá 30 modlitieb z knižky čo mu darovala na narodeniny a po ruke mal stále také tie korálky s krížom, čo sa ani za boha nevedel naučiť ako sa volajú, ale potme krásne fosforeskovali.
Prijímal svoj život. Neprotestoval. Nechcel ju urobiť smutnou.
::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
Madness
Večer si všetci posadali za svoje compy. Nalogovali sa na literárny server.
Literárny server je v podstate chat, ako každý iný. Ľudia tam spolu komunikujú, hádajú sa, schádzajú sa, rozchádzajú a okrem toho sa občas tvária, že robia literatúru.
Robenie literatúry na literárnom serveri spočíva v tom, že sa na net zavesí literárne dielko. A ostatní to majú za úlohu maximálne troma slovami pochváliť. Kto tak neurobí, alebo napíše aspoň tri riadky, ktoré sa nezaoberajú včerajšou chľastačkou, ale textom, sa stane skôr či neskôr kritikom, alebo redaktorom. Tí potom vyberajú diela, ktoré sú podľa nich najlepšie a tak sa môžu dosať do serverového časopisu. Alebo do zvláštnej kategórie, kde sa hromadia diela vybraté kritikmi, čím sa životnosť diela predlžuje tak o tri dni.
Ak si vás totiž taký kritik nevšimne je veľké riziko, že príde niekto ako HUD81 a nadrbe 36 diel, obsahujúcich viac menej len k výzvy k večnému zatrateniu tohto spráchniveného dutého sveta, čím spôsobí, že internetový užívateľ musí preskočiť na tretiu stranu. A to je samozrejme brané ako strata času.
Kritici však vyvolávajú kontroverzné reakcie. Polka ich nenávidí pretože sa cítia nedocenení, alebo vyžadujú profesionalitu, ktorá spočíva v tom, že autor prečíta aspoň raz za čas nejakú knihu. A to je samozrejme útok na ich originalitu.
A druhá polka ich miluje, pretože si ich jednak nechce rozhádať a jednak preto, že dokážu aspoň polointeligentne sforulovať svoj názor.
:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
Ja som Aššurballit. Ale sú aj blbšie nicky. Ako ľavé ponožka, či pravé semeno. Na nete som začínal ako alkoholik. Tak ako veľa ľudí. Písal som predovšetkým o babách a chľaste. Dnes som už niekde inde. Posunul som sa. píšem aj o poézii a ženskom intelekte. Stále častejšie vynechávam slová ako kozy a kundy. A dokonca som sa minule pristihol, že som vynechal vulgarizmus. Asi starnem.
:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
Pozeral som z okna von. Nebolo tam nič zaujímavé. Na obrazovke prebiehala vojna medzi tými, čo tvrdili, že píšu srdcom a tými čo si predtým ako začali písať aj niečo prečítali a mali tak šajnu dokonca aj o základoch rýmovania.
Z cudzej kúpeľne bolo počuť napúšťanie vody. Jana rozmýšľala čo si má dať zajtra do kostola. Jakub sedel a stále sa vracal do minulosti. Cítil sa zviazaný, neschopný. Príliš si na Janu zvykol, aby začal odznova.
Navyše sa bál, že nenájde ďalšiu. Mal pupok, za ktorý ho neustále komandovala a plno knižiek o chudnutí ktoré mu hádzala pred nos. Mal tiež kúty, nízke sebavedomie, priemerné IQ a nevedel písať tak pekne ako trebárs Aššurballit. Už si nepripadal ani ako chlap.
Pristihol sa, že sa modlí.
::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
Wilkinson sword
ONA si holila nohy. Myslela na literatúru. Už dlho nemala depresiu. Zdalo sa jej to. Neprirodzené. Akoby sa klamala.
ON čítal jej poslednú báseň. Bola o ňom. Nerozumel jej. Pýtať sa jej nechcel. Buď by sa rozplakala, že ju nechápe. Alebo by sa rozplakala len tak.
To už poznal.
Kedysi. Keď spolu ešte len chodili a bývali každý v inom meste o ňom napísala takú podobnú. Mal pocit, že sa chce rozísť. Rozmýšľal, že sa jej to spýta. Ale mal mať štátnice a podbnými pičovinami sa nechcel zaoberať. Po štátniciach sa na to prakticky zabudlo.
::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
Odholené
Hlavná postava a Lukáš zaspali. Samozrejme oddelene.
:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
Jana sa zasmiala. Jakub kreslil po novinách nezmyselné obrazce.
::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
Čítal som na nete. Páči sa mi. super. *. Kto mi napíše básničku o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi.
:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
Kniha poviedok autora Mária Polónyiho vznikla na jeho vlastný popud, pôvodne malo ísť totiž o originálny vianočný darček pre členov rodiny a blízkych priateľov.
