Sloník bol čudák. Žil v byte z mamou a babkou.
Otca nemal a tak mu ho nahrádzala babka. Všade s ním chodila a všetko mu splnila. Vodila ho do školy , zo školy proste všade. Decká si preto z neho stále uťahovali .
Bol to vysoký zavalitý chalan s červenou prasačou tvárou .Matka mu nebola schopná dať normálnu výchovu ,aj keď pracovala ako lekárka . Preto mu všetku starostlivosť venovala babka. Ktorá to zrejme nemala v hlave celkom v poriadku .Urobila z neho kreatúru . Poslúchala ho na slovo ,všetko čo jej prikázal spravila akoby bol jej muž.
„Babka ja som hladný !"
„Počkaj miláčik hneď Ti dám jesť."
„Pohni sa je mi zle , chcem už jesť!" reval .
Babka odložila žehlenie a letela do obchodu. Keď sa vrátila pripravila mu jedlo .
„Babka dones mi to do izby nechce sa mi vstať s postele !"
Poslušne mu to zaniesla , počkala kým to dohltá a spratala tanier.
Keď ho prijali na univerzitu, musel cestovať mimo mesto. Ani to však nebol problém babka ho ako dôchodkyňa každé ráno sprevádzala až po bránu univerzity .Samozrejme tašku mu niesla ona veď by sa chudáčik unavil. Logické myslenie mal na vysokej úrovni veď študoval matematiku, no po ľudskej stránke bol dieťa. Nesamostatné a odkázané na pomoc iných.
Začalo sa povrávať ,že babka ho zaúčala aj do tajov sexu.
Keď raz reval na celý činžiak „Babka poď mi urobiť dobre".
To už sa mali susedia na pozore. Sloník bol nepredvídateľný mával záchvaty amoku reval akoby ho drali z kože.
Na piatom poschodí bývala Eva. Bola to slobodná štyridsiatnička ktorá striedala chlapov ako ponožky.
Taká typická radodajka nemala s tým problém. Mala naraz aj dvoch chlapov .Dokonca sa raz kvôli nej pobili. Bolo vtedy v bytovke dosť veľké haló keď sa dobili do krvi a ona sa len smiala .Veď bola tá hviezda o ktorú sa bijú. Cítila sa tak dôležito.
Zrazila sa raz na schodoch so sloníkom .Keďže bola žena bez ostychu tak s ním hodila reč.
„Ahoj sloník ako sa máš ešte študuješ?"
„Dobrý deň, ešte áno " vykoktal zo seba prekvapene.
„Nezašiel by si ku mne na kávu , som sama a nudím sa."
„Áno môžem" odvetil sloník svojím priblbnutým hlasom.
Eva bola stará líška podšitá a tak už ho aj ťahala hore schodmi. Nenamietal poslušne kráčal tak ako vždy následoval svoju babku.
„Poď ďalej urob si pohodlie ja ti zatiaľ uvarím kávu", nabádala ho s úsmevom.
Opatrne si prezrel jej byt a pomaly uhniezdil svoje ozrutné telo na gauč. Ponúkla mu zákusky ku káve .Podala mu vidličku .Najprv sa síce okúňal ale postupne to všetko pohltal.
„Tak sloník " začala do neho dobiedzať.
„A už si aj mal dievča?"
„Ee" pokrútil hlavou.
„Ale už som to robil!" pochválil sa pyšne.
„A čo si robil ?" tvárila sa hlúpo , akoby netušila o čom hovorí.
„Predsa sex !"
„Hm a s kým keď si nemal dievča?" ťahala z neho Eva aj keď tušila ktorá bije.
„To nemôžem povedať ,to je tajomstvo ".
„Dobre teda nebudem vyzvedať ".
„A víno si už pil niekedy?"
„Ešte nie ale skúsil by som ."
Naliala mu teda pohár vína ,veď nech sa chlapec priučí keď ho doma strážia ako batoľa.
Naliala mu druhý ,tretí pohár vína a už bol v nálade. Začal jej rozprávať ako chodil s babkou na hríby ako ho naučila rozoznať stopy zveri v lese a ostatné stupídne zážitky. Choval sa ako pubertiak Eve to ale bolo jedno .Hlavne že mala spoločnosť, rada si zahrávala z ohňom. Keď už bola trocha pod parou začala sa pomaly vyzliekať .Sloník zrazu spozornel .Uprel na ňu svoj čudesný pohľad .
Keď videla ako ju sleduje začala ešte viac provokovať . Rozopla si blúzku až po posledný gombík.
„Tak čo sloník rozopneš mi ho ?"
„Aaaano" zahučal sloník a prirútil sa k nej .
Dovolila mu ho rozopnúť. Spod blúzky vykukli jej obrovské prsia .
„Tak a teraz sa vyzleč ty!" prikázala mu.
Začal sa teda vyzliekať. Zostal len v spodnom prádle.
„Aj tie trenírky Sloníček" naliehala Eva.
Poslúchol .Keď si ich zhodil , začala sa strašne rehotať .
„To čo je?"
„Vraj sloník a kde si nechal chobot? " vzdychala od smiechu , až jej po tvári stekali slzy.
Zrazu cúvol v prasačej tvári sa zračila obrovská dávka agresie. Očervenal ako paprika.
Hlavou mu prebehla spomienka na neustáli výsmech svojich rovesníkov, ako na neho pokrikovali a smiali sa mu. Akoby do neho udrel hrom.
„Ty sviňa!" zreval.
Rozbehol sa k nej svojim mohutným telom a sotil ju, tak že spadla na zem .Začala kričať .
„Nechaj ma ty chudák jeden úbohý."
„Decko jedno sprosté pusti ma!" metala sa na zemi ako ryba na suchu .
To ho ešte viac rozzúrilo. Na stole ležala vidlička s ktorou jedol zákusok. Schytil ju a začal bodať. Prvá rana šla priamo do oka .Vytieklo ako rozbité vajce. Strašne revala ale on neprestával len bodal a bodal až kým neutíchla .Bodal ju všade od krku až po nohy. Po celej izbe bolo kopu krvi .Hrôzostrašný pohľad aj pre silnú povahu. Znetvorené telo ženy pripomínalo zrazené zviera, Pomaly sa ukľudnil obliekol si naspäť svoje šaty a odišiel. O týždeň zavolala suseda policajtov ,keď zacítila príšerný zápach. Vražedná zbraň sa síce našla , páchateľ však zostal neznámi. Eva mávala predsa veľa návštev ktoré susedia nepoznali a tak nepomohli ani ich výpovede. Prípad ututlal. Sloník naďalej chodil všade s babkou. Len pomaly v ňom začala rásť túžba po krvi , prebudilo sa v ňom niečo nové lákavé ten pocit nadvlády ho hnal vpred dostal znova chuť zabiť ...
