Kniha poviedok autora Mária Polónyiho vznikla na jeho vlastný popud, pôvodne malo ísť totiž o originálny vianočný darček pre členov rodiny a blízkych priateľov.
Ano v tejto forme som nasil jeden kvalitnejsi - o nadeji / tak se smeji a jeden takmer gramtický rým nevadí, nesladím...
a v tej novsej podobe skutocne škrýpe rytmus...
ja teda vubec nemyslim, ze umim dobre psat, ale kdyz mi jeden z vas napise, ze to nema rytmus a druhy, ze to nema rym, tak vas prosim, at si to prectete treba v teto forme ... tam je to snad vic znat
stejně jsi neměl skoro čas
tak co ta slova o naději?
noc zpátky zas se do tmy halí
když nebojím se, tak se směji
odešel strach, že ztratím hlavu
můžu tě číst ? a nevadí!
já zapomněla, proč se zlobit
když nemám chuť, tak nesladím
máš sluch a já se peru s tóny
té písni vážně chyběl cit
jsme od začátku u loučení
když zmlknu, zkouším odejít
nerozumiem, prečo je to zaradené v kategorii viazaný verš? Je to volny verš ako lusk... A rým tam nie je žiadny... Najdu sa konsonancie i asonancie, ale rým nie...
Inak obsahovo nie zlá vec, učesať niektoré obrazy a celkom znesiteľné, ale osobitne by som dobre obrazy rozdelil do iných basní. tu bohuzial nefunguju dostatocne. text ako celok neposobi ako jedna basen...
Kniha poviedok autora Mária Polónyiho vznikla na jeho vlastný popud, pôvodne malo ísť totiž o originálny vianočný darček pre členov rodiny a blízkych priateľov.
