Miestnosťou sa rozľahlo hlasné kvílenie.
„Ktorý blbec vymyslel takú odpornú melódiu!“ zašomrala Zuzka naštvane.
Rýchlim šmahom ruky buchla po budíku tak že skoro zletel . Mala to perfektne nacvičené. Všetci v byte ešte spali, len ona má stávať.
„Aká to nespravodlivosť!“
Na hodinách svietilo pol piatej. So zalepenými očami sa vyplazila z izby. Hodila na seba oblečenie a vošla do kúpeľne. Dvoma prstami si pretrela ospalú tvár. Konečne celkom rozlepila oči. Na šminky vôbec nepomyslela. Pri takej práci na to ani nemala dôvod.
Nasadla na bicykel a vybrala sa obvyklou trasou. Studený vietor ešte viac rozfúkal jej strapaté vlasy. Do očí jej vbehli slzy. Pohotovo si ich zotrela, zadrkotala zubami a začala intenzívnejšie šliapať. Potrebovala sa rozohriať. Rozbehnúť svoje telo do potrebných obrátok, aby začalo naplno pracovať.
Konečne sa blížila, už z diaľky na ňu zíval veľký statok. Prešla okolo vysokých topoľov až po železničné priecestie. Tu zoskočila z bicykla a peši ho dotlačila až pred vstupnú bránu.
Stálo tam: „ Víta Vás Horákov majer!“
Zazvonila na zvonček. Na to sa z veľkým lomozom dvere automaticky otvorili. Pomaly vošla dnu. Bicykel zaparkovala do stojana a vybrala sa do domu.
* * *
Pán Horák bol majiteľ farmy. Po páde komunistov mu štát vrátil rodinné pozemky. Súčasťou ktorých bol starý majer. Investoval do neho množstvo peňazí až kým tam vytvoril ideálne podmienky pre chov dostihových koní. Podarilo sa mu vydražiť päť nádejných plnokrvníkov. Jeho najlepšou kúpou bol rovinový šampión Borinus. Najlepšie roky mal už za sebou, no predpovedali mu ešte dve tri úspešné sezóny. Potom ho chceli umiestniť do chovu ako plemenníka. Skrížením tohto žrebca s úspešnou kobylou sa mal zrodiť nový šampión.
Horákov majer ležal asi päť kilometrov za mestom. Všade okolo sa rozliehali polia a lúky. Bolo to ideálne miesto pre tréning koní. Za pomoci poľnohospodárskych strojov tam vybudovali tréningovú dráhu. Bola to v podstate kópia dráhy z neďalekého mesta. Kde sa každoročne konali prestížne dostihy.
Pri identickosti dráhy, boli Horákové kone výborne pripravené. Mali pred inými koňmi mierny náskok. Ani to však s určitosťou nezaručovalo víťazstvo. Vždy sa mohlo stať niečo nepredvídané. Buď bol kôň nervózny a zhodil jazdca ešte pred štartom, ale pri nejakej kolízii z preteku vypadol nehody bývali veľmi časté.
Každoročne sa bežalo osem dostihov. Z toho bolo päť rovinových, dva steeplechase a špeciálnym bol pretek poníkov.
Borinus bol pasovaný za hlavného favorita. Ešte z bývalým majiteľom dokázal zvíťaziť dva roky za sebou v hlavnom dostihu a to vždy s iným jockeyom. Pán Horák bol nielen majiteľom ale zároveň aj trénerom. Svojmu favoritovi Borinusovi pridelil mladého amatéra Ronyho.
Rony bol útli chalan s nízkou hmotnosťou. Pri pretekoch ho vždy museli dovažovať aby spĺňal váhový limit. Koniec koncov ako všetci jazdci aj on bol veľký sukničkár. Rád flirtoval s dievčatami. Stálu priateľku nemal a ani ju nehľadal. Vždy sa našla nejaká ktorá mu rada zohrievala posteľ. Bol práve v rozlete. Po niekoľkých sľubných umiestneniach mu tréner začal dôverovať. To že mu pridelil Borinusa bolo pre neho výzvou no zároveň aj akousi zodpovednosťou. Zrazu sa stal stajňovou jednotkou. Zobral to vážne a začal na sebe tvrdo makať.
Povrávalo sa, že sa venuje viac koňom ako milenkám. Každý deň po tréningu zvykol popíjať v miestnom bare. Zrazu sa ale niekam vytratil. Akoby sa pod ním zľahla zem. Prestal ponocovať a nebolo ho vídať ani so žiadnou ženou.
* * *
Zuzana vkročila do stajne. Tá sa rozdeľovala na dve časti. Na pravej strane boli ustajnené kone a naľavo boli naukladané balíky sena. Bola to akási hospodárska časť stajne.
„Dobré ráno!“ pozdravila Zuzana.
„Ahoj Zuzka, akosi meškáš!“ prekvapil ju Horák.
Celá sa začervenala a pozrela na hodiny.
„Ale veď je len šesť hodín!“ vyhŕklo z nej.
„Len toľko?“ začudoval sa Horák.
„Mal som pocit, že je už aspoň osem!“
„To je tým, že nemôžete spávať, však Zuzka!“ prehovoril ďalší hlas z vedľajšieho boxu.
Zuzana sa prudko otočila. Stál tam Rony a hlúpo sa na ňu vyškieral. V prvom momente zostala prekvapená. Doteraz si ju nevšímal, vždy ju len pozdravil a venoval sa práci. Zrazu sa tváril ako jej najlepší priateľ.
„Čo to má znamenať?“ pomyslela si.
„Vari nášmu playboyovi došli milenky alebo nebodaj ...?“ nestihla domyslieť.
„To je ale mládež, keď som ja mal vaše roky pri koňoch som aj spával!“ utrúsil pán Horák a tváril sa pri tom celkom vážne.
„To áno a pri Vás vždy ležala nejaká žena však!“ dráždil ho Rony.
„ Tebe sa tak budem spovedať, playboy!“ mávol rukou Horák a mrkol na Zuzku.
„Aký som ja playboy?“ tváril sa Rony začudovane.
„Zuzka dávaj si na neho pozor, je to kujón!“
Tá sa len usmiala a myslela si svoje.
„Vy mi teda robíte reklamu!“ ohradil sa Rony.
„Takto ma žiadna nebude chcieť!“
„Dobre deti, nechám vás tu o samote a ty Rony sa chovaj slušne !“ na to Horák opustil stajňu.
Zuzana vstúpila do tretieho boxu v ktorom stál Borinus. Bol to vysoký dobre stavaný hnedá, na prvý pohľad z neho šla hrôza. Pristúpila k nemu a jemne ho pohladila po hrive. Nebránil sa len spokojne stál. Z vrecka vybrala kocku cukru a podala mu ju. Z radosťou ju schmatol a na znak spokojnosti zaerdžal.
Aj ona sa ako dieťa venovala dostihovému jazdeniu. Po ťažkom páde si ale zlomila panvu a musela s pretekaním skoncovať. Milovala však kone a nedokázala si predstaviť život bez nich. Rozhodla sa pracovať ako pomocná chovateľka. I keď tá práca jej pohltila všetok čas. Ráno musela skoro vstávať a domov sa vracala neskoro večer. Stále mala čo robiť. Najskôr bolo treba koňom vyčistiť boxy. Potom ich musela nakŕmiť. Cez deň zasa vypomáhala s tréningom pánovi Horákovi. Medzitým si stíhala aj trocha zajazdiť. Mala rada ten pocit niesť sa na chrbte toho ušľachtilého zvieraťa. Cítila sa tak slobodne keď cválala naprieč dlhou lúkou.
Večer bolo treba kone očistiť. A prvoradé boli preteky, kde mala dôležité úlohy. Vodievala kone do ohrady pripravujúc ich na dostih. Vždy sa ich snažila upokojiť aby boli schopné bežať. To všetko až do chvíle kým neprišiel jazdec a neodviedol si koňa na štartovaciu pozíciu. Po odbehnutí dostihu musela zasa kone odviesť nazad do prevozného vozíka. V tomto rušnom živote jej vôbec nezostávalo času na seba. Mala dvadsať päť.
Jej rovesníčky boli dávno vydaté a mali po dve deti. Len ona žila stále v rodičovskom byte a nemala priateľa. Celkom to v sebe potlačila, snažila sa nevnímať tlak okolia na jej osobu a žila si vo svojom svete. Nechcela si priznať, že jej život je prázdny
* * *
Bol piatok Zuzana práve očistila Borinusa a po únavnom dni sa chystala domov. V tom ju prekvapil Rony.
„Počuj Zuzka, aké máš dnes plány?“
„Ja?“ spýtala sa nechápavo.
„Vidíš tu snáď nejakú inú Zuzanu ?“ zavtipkoval Rony.
„Jasné že ty!“
„ Nemám žiadne plány!“ odvetila stroho.
„Ehm“ zvážnel Rony, „chcel by som ťa niekam pozvať!“
Zuzana mlčala akoby premýšľala.
„Znamená to mlčanie snáď, áno?“ spýtal sa nedočkavo.
„Áno!“ odpovedala po chvíli.
Víťazne sa usmial.
„Môžem ťa teda vyzdvihnúť o ôsmej?“
„A kam to vlastne pôjdeme?“ spýtala sa nedôverčivo.
„ Nechaj sa prekvapiť!“ tajil Rony.
„Zatiaľ sa maj!“ pozdravil a vybehol zo stajne.
Zuzana ho o chvíľu nasledovala.
„Crrrn!“ ozval sa zvonček.
„To je pre mňa!“ skríkla Zuzka a zbehla dulu schodmi.
Stál tam Rony a rukou je naznačil aby nastúpila do auta.
„Kam ma odvezieš?“ vyzvedala nedočkavo.
„Ty si ale netrpezlivá žena, len pekne vydrž!“ usmial sa Rony.
„Tak to máš pravdu, som veľmi netrpezlivá!“
„Už len kúsok, ešte tamtá rovinka a sme v cieli!“
„Tak to už snáď vydržím!“ usmiala sa Zuzka.
„Tak sme tu !“ zahlásil po chvíli Rony.
Zastali pred veľkým domom pripomínajúcim ubytovňu. Pohybom ruky jej naznačil aby ho nasledovala. Poslúchla. Vyšli hore schodmi a Rony stlačil zvonček.
O chvíľu sa vo dverách objavila staršia žena.
„Dobrý večer teta!“ pozdravil.
„Prosím poďte ďalej!“ pozvala ich žena.
„Tak ako sa dnes má?“ spýtal sa Rony tajnostkársky.
Zuzana akosi nebola vo svojej koži. „Kto tu len môže byť?“ pýtala sa sama seba.
Po pravde toho o Ronym veľa nevedela, snáď len to že je známy sukničkár.
Prešli dlhou chodbou plnou dverí a zastali na úplnom konci.
„Tak pripravená?“ spýtal sa.
Zuzana na neho nervózne pozrela.
„Rony povedz, kto je za tými dverami inak tam nevkročím?“ naliehala vystrašene.
„Je tam moja matka, chcem Vás zoznámiť!“
V tej chvíli Zuzana zbledla.
„Prvé rande a hneď ma zoznamuje s matkou, čudné ?“ pomyslela si.
„Aby si vedela ty si prvá priateľka ktorú mame predstavím!“ vybehlo s neho.
Nechápavo pokrútila hlavou. Vôbec sa nezmohla sa na slovo. V tom Rony otvoril dvere a vošiel dnu. Zuzana tam zostala sama.
Hlavou sa jej preháňalo množstvo myšlienok, až do chvíle kým Rony otvoril dvere.
„Poď dnu mama ťa chce spoznať!“ zavolal ju.
Vystrašene mu pozrela do očí a pomaly vykročila.
„Dobrý deň!“ pozdravila.
Na posteli ležala staršia žena, s privretými očami. Rony ju držal za ruku.
„Tak mami toto je Zuzka, tá o ktorej som Ti rozprával!“
Žena natiahla ruku smerom dopredu. „Rada ťa spoznávam!“ prehovorila žena.
Zuzka bola prekvapená, čakala hocičo len nie toto. Neisto pristúpila k žene a podala jej ruku.
Tá ju pozorne ohmatala a potom sa usmiala.
„Si dobré dievča, cítim to z tvojho dotyku, je tak jemný, vláčny taká je aj tvoja duša.“
„Ako to len môže vedieť, veď ma vôbec nepozná?“ pomyslela si Zuzka ale radšej bola ticho.
Ronymu sa v očiach zaleskli slzy, zdalo sa že ho celá situácia dojala. Chvíľu sa s matkou pozhovárali a potom ju nechali odpočívať.
„Tak mami už pôjdeme dobrú noc a zajtra zasa prídem!“ rozlúčil sa a pobozkal ju na tvár.
Zuzana stále nechápala. V hlave sa jej vynáralo množstvo otázok.
„Môžeme zájsť niekam na kávu?“ spýtal sa Rony.
Zuzka len nemo prikývla. .
„Vari sa v ňom toľko mýlila a z povrchného frajera sa vykľul citlivý mladík!“ blesklo jej hlavou.
Usadili sa v útulnej kaviarni a po vínku sa im jazyk pomaly rozviazal. Ako prvá začala Zuzka.
„Tak a koto že si sa predtým toľko opíjal!“ spýtala sa priamo.
„Vieš, nedokázal som sa s tým zmieriť!“
„Ako to myslíš?“ nechápala.
„Hm, ako ti to vysvetliť?“ zamyslel sa.
„Poviem Ti to na rovinu, moja matka je slepá a ja nie som schopný sa o ňu postarať!“
Na chvíľu bolo ticho.
„Vieš aké je to pre mňa frustrujúce, dokážeš si to predstaviť?“
Zuzana len pokrútila hlavou.
„Ona má len mňa, a ja som neschopný preto som sa opíjal a striedal ženy!“
„Ani jednej som nedokázal povedať pravdu, až teraz tebe!“
Zrazu sa cítila čudne, mala to byť pre ňu pocta, ale vnímala to skôr ako bremeno ktoré zrazu mala niesť spolu s ním.
V tej chvíli ju presvedčil, už vedela aký v je skutočnosti. Podľahla jeho úprimnosti a od tej chvíle sa z nich stal pár. Trávili spolu všetok voľný čas.
Zuzana sa starala o kone a všetko potrebné okolo pretekov. Rony veľa trénoval a stále sa zlepšoval v jazdení.
O rok sa zobrali a čoskoro sa im narodil syn. To už bol z Ronyho úspešný jockey, Vyhrával jeden dostih za druhým. Jeho kariéra prudko stúpala. S Borinusom sa stal z neho šampión. Postupne ho začali zamestnávať renomovaný chovatelia z Anglicka. Jazdil na mnohých koňoch až napokon dostal ponuku pracovať v Anglicku. Vtedy bol na vrchole zarábal veľa peňazí. Ako rodina boli šťastný až do chvíle, kým mu zomrela matka. Tá udalosť ho celkom zmenila. Zuzana sa ho snažila podporiť, no on ju odstrčil. Nechcel vnímať žiadne city.
Všetok čas venoval tréningom a súťažiam. Napokon do Anglicka odcestoval sám. Presvedčil Zuzku aby zostala doma. Aj tak by sa jej a synovi nemohol venovať.
Bola sklamaná ale nevedela si pomôcť. Videla ako to s nimi ide dolu vodou no nič nepodnikla. Nazdávala sa, že im chvíľkové odlúčenie prospeje. Opak bol však pravdou. Keď sa Rony vrátil domov choval sa ešte chladnejšie ako predtým. Priniesol síce malému veľa hračiek, ale Zuzany sa stránil. Začalo sa povrávať, že má v Anglicku milenku. Zuzana si to nechcela pripustiť i keď vo vnútri cítila že sa niečo deje. Šiesty zmysel sa ju snažil varovať no ona bola zaslepená.
Blížili sa každoročné dostihy. Starý pán Horák požiadal Ronyho, či by mohol ešte naposledy pretekať s Borinusom. Ten súhlasil, chcel mu ešte tým vyjadriť vďaku za to kam až ho dostal. Absolvoval zopár tréningov a už tu aj boli preteky.
Prvý dostih bol úspešne odštartovaný. V čele bežala trojčlenná skupinka koní. Irida, Jasmina a Borinus v sedle s Ronym. Mali za sebou prvý okruh. Dravá kobyla Irida si práve vytvorila mierny náskok .
„Musím vyhrať!“ vravel si Rony a hnal Borinusa vpred. Bodal ho ostrohami čoraz intenzívnejšie. Už už sa dostávali dopredu, keď im pri prebehu vnútornou časťou dráhy skrížila cestu Irida. Kone do seba prudko vrazili, až obaja jazdci vyleteli zo sedla. Najhoršie dopadol Borinus a pri hrozivom páde si zlomil nohu. Rony vyviazol iba s pomliaždeninami. Jediné čo ho v tej chvíli trápilo bol kôň. Ten sa zdvihol a s vypätím všetkých síl odkrivkal zopár metrov len o troch nohách. Následne na to spadol na zem a viac sa nepostavil. Ronymu vyhŕkli slzy, vedel že je zle. Pristúpil k Borinusovi a snažiac sa mu prihovoriť ho pohladil po šiji. Zranené zviera ležalo na zemi a vypliešťalo na neho smutné oči. Akoby to cítil, niekde hlboko v sebe tak ako to zvieratá inštinktívne vedia. Aj on vedel, že sa blíži koniec. Nemetal sa len nehybne ležal, zdalo sa že to vzdal a zmieril sa s osudom.
O chvíľu sa tam zhromaždil celý tým. Lekár už len sucho konštatoval zlomeninu.
Pre koňa to znamenalo jednoznačný verdikt - smrť. Šanca na zrastenie bola takmer nulová. Konečne pribehla na miesto Zuzana. Keď uvidela jeho visiacu nohu, srdcervúco sa rozplakala. Hodila sa Ronymu do náruče. Nedokázala od koňa odtrhnúť zrak . Veď vďaka tomu Borinusovi našla lásku, on bol do istej miery strojcom ich šťastia.
Aj keď nerád, no napokon Horák s utratením súhlasil. Dal pokyn lekárovi a ten mu pichol smrtiacu injekciu. O niekoľko minút bolo po všetkom. Rony so Zuzanou tam meravo stáli a z očí im tiekli slzy.
Naposledy ju pohladil po tvári a pozrel jej do očí.
„Odchádzam od teba Zuzka, už s tebou viac nedokážem žiť!“ oznámil jej tichým hlasom a odišiel.
„Ale, prečo?“ zakričala za ním Zuzana a zalapala po dychu.
Na tom mieste spolu s Borinusom skončil aj jej život .
