Kniha poviedok autora Mária Polónyiho vznikla na jeho vlastný popud, pôvodne malo ísť totiž o originálny vianočný darček pre členov rodiny a blízkych priateľov.
co mate ogare a robko? Dyť je to jako fest gut, ne? Žádnej incest aj podobny chůje tam nejsó, tak co mate? Je to taková ydylická povitka jako. A Zů hele ty, fukať nebude a aj tento no! Každý den sem prsknu něco abys vjeděla! sou tu lidi co ty moje chůje rádi čitaj a to bude pro ně, ja tě nenutim to čitat jako, jo? tak jako hele pís, jo? gut, jo? A zvu ťa na jitrnicu!
No holki moje ste zlata! Já vás myluju a aj masnýho hubana vám mosim poslat a až budemem mit zabijačku, pošlu vam škvarki a každý po jitrnici. A aj matějoj jak mi dal ten tvaroch, ja ho mam totiš rada i když on nerozumi pojeziji, já vám mam všicki rada jak ste takoví hodný a milý a vobec! Mosime sa někdy spřátelit a zajit na pivo!
Jako já sem rada že sa ti libim! To viš že sem vod grunta, mame svině v chlifku, kozu, kralici a slepice. Nesceš poslat vajca? Nebo něco vot zabijačky až bude? Jinak tě taky možu zbavit panictvi esli ho eště maš. To umim. Posilam pusu na pusu!
jako todle vam jako nějak uchilny přinde? Jako kurva! To sou samí normální věci, to nic neni! Co biste jako řekly třeba na todle?: My se starim a sinatorem dycky jako jednou za rok ňák po velikonocách jedem do volomouce a proberem tam šecki kontiky a šecko co je gut tak vemem, hlavně hadry, jidlo a tak a je nam jedno žesme jak ty šantusové, člověk nesmi bejt blbej a nesmi se ščičit vzit s kontiku gut věc. A pak jak to vezem domu našim trabantem tak toho je tolik že to smrdí, no fuj fucht tajxl!
Co je ale jako kor uchilny tak to jak dyž veruš má krámy, tak vona dělá stojku, aby to zni neteklo, je to piča kozatá blbá, to je tim jak si vobarvila palicu nablond a zmenčil se ji mozek.
to sou blitky kurňa, viš? To je po držkový sou tam držky jak sem je polikala f celku a tak, jasný? No du na panáka, někdy mosíme spolem, jo? seš podle vobličeje fajn kluk! máš babu?