Narodila som sa
Neviem koľkýkrát
Ako žena
Ako zver
ver..
určite to bolo niekedy medzi večerom a ránom
medzi večerou a stolom s medzerou
keď miesto zvonov pukali medúzy a kamene s dužinou
kŕkali v úžľabine žaby a zelená voda
prehĺtla spln
v ktorom cudzie ruky
zašili
stopy po mne
...
...
Potom prišlo niečo ako život
bez tukových vankúšov s hrotom do slabín
bol/el/
dom
v ktorom svietila hojdačka a blázon záhradník
zastrihával brady trpaslíkom
s úsmevom
hovoril o ránach ktoré bolia
medzi palcom a malíčkom
maličká
vravel mi o ružových nohavičkách
ktoré žmolil miesto výplaty
o jazmínovom plote, ktorý prepichoval vtákov
keď sneh
bol krvavý
iba po mne
párala som bruchá medveďom
zajačikom bábikám
tupými nožnicami na stole
tlačila päste a hlavu tam
tam
tam
spln po slnovrate
odišiel
keď som vyrástla
.sfarbený
.
.
vravel si
že ma nájdeš
na cestách dopukaných dychom
s podrážkou v cudzom rúži
nakreslíš na moje steny
to srdce
tú ženu
ten kŕč
čas , neforemný ako sľuby ktorými ma miesiš
cez veterný mlyn v hrudi
.
múka
Kniha poviedok autora Mária Polónyiho vznikla na jeho vlastný popud, pôvodne malo ísť totiž o originálny vianočný darček pre členov rodiny a blízkych priateľov.
