Zimná noc.

Monika sedela v izbe a nemo hľadela von oknom. Sledovala padajúce vločky. Vznášali sa v povetrí tak ladne, až im závidela tú ich voľnosť.

„Byť tak aspoň chvíľu kúskom snehu a  bezstarostne si poletovať  krajinou!“  pomyslela si a na tvári sa jej zaihral jemný úsmev.  Po chvíli sa strhla,  ukryla si tvár do dlaní a smutne zavzlykala. Večer to na ňu vždy prichádzalo, stále sa jej vracal ten osudný moment, ktorý tak veľmi poznačil jej život.

„Dnes to bol práve rok, no zdá sa mi to ako večnosť!“ neubránila sa myšlienke a rukami si utrela tečúce slzy.

„Keby som vtedy zostala doma, mohlo byť všetko inak!“ trýznila svoju myseľ.

Zrazu sa jej to pred očami znovu zjavilo, celkom jasne.

 Bol piatok večer, vonku všetko nádherne zasnežené nikde ani živej duše, len autá kĺžuce sa po zľadovatenej vozovke sa náhlili do svojich domovou.  Vtom niekto zazvonil. Monika vybehla dole schodmi  a pohotovo otvorila dvere. Stál tam Andrej, jej priateľ s ktorým už pol roka randila.

„Ahoj, mám skvelý nápad!“ vybalil na ňu.

„No tak sem s ním!“ vyzvala ho Monika a usmiala sa.

„Mám voľnú chatu, fotrovci zostávajú tento víkend doma, tak by sme tam mohli byť spolu, čo ty na to ?“ vybafol na ňu a uprel na ňu prosebný pohľad.

Pristúpila k nemu a dala mu dlhý bozk.

„To je moja odpoveď!“ na to sa stratila vo dverách. Andrej sa cítil ako víťaz, stál  a čakal čo bude ďalej. O chvíľu sa tam zjavila s plnou taškou vecí.

„Nejdeme predsa na mesiac!“ pokýval hlavou Andrej a usmial sa.

„Ty tomu nerozumieš, si totiž chlap!“ ohradila sa Monika a nasadla do auta.

Obaja boli nesmierne vzrušený. Mal to byť ich prvý spoločný víkend. Bolo jasné k čomu sa to schyľuje. Monika bola atraktívna baba s priemernej rodiny no sama chcela čosi viac. Chalani za ňou vždy pálili, no ona si  až priveľmi preberala. Nikto  jej nebol dosť dobrý. Mala za sebou jeden vážny vzťah, no krachol na jej tvrdohlavosti a neústupčivosti. Andrej bol atlét, bohatý chalan, ktorý sa topil v peniazoch. Frajerky striedal ako špinavé ponožky. Pre zisk svojej trofeje bol schopný ísť riadne do hĺbky. Prenajať si byt, chatu či luxusnú limuzínu nebol problém. Vlastne mal ozaj dobré nápady, presne vedel ako dostať ženu tak kam práve chcel. Teraz mal jednoznačný plán dostať Moniku do postele. Dovtedy sa  mu to príliš nedarilo, no chata mu spadla do náruče celkom znenazdajky. Bol by to predsa hriech nevyužiť ponúknutú príležitosť.

„Wau tu to vyzerá super!“ hľadela Monika s úžasom na prerobenú poľovnícku chatu.

„A to si ešte nevidela ako máme zariadený interiér!“  chvastal sa Andrej.

 Keď vošli do vnútra, Monike skoro spadla sánka. Všetko bolo veľmi luxusné,  ručne vyrezávaný nábytok, okolo stála kožená sedacia súprava a  na stenách viselo mnoho srnčích trofejí. V spálni stála obrovská francúzska posteľ. Tak toto je naše hniezdočko lásky!“ ukázal Andrej na posteľ a už sa aj na nej rozvaľoval. Monika neváhala a skočila za ním. Na nočnom stolíku sa na nich škerilo  niekoľko fliaš toho najvyberanejšieho alkoholu. Obaja sa ním najprv poriadne posilnili a potom prišlo na očakávanú vec. Sex bol pre Andreja ako droga, chcel stále viac bol nenásytný ako tiger ženúci sa za svojou korisťou. On tú svoju práve ulovil a nehodlal ju len tak ľahko pustiť z pazúrov. V tomto duchu prežili celý víkend, opitý láskou a dúškami alkoholu. Pomaly sa pripravovali na návrat domov. Andrej bol spokojný, Monika ho nesklamala, pripísal si  ďalšiu pomyslenú čiarku do notesa. „Ešte pár krát si to zopakujeme a potom ju pošlem kade ľahšie!“ pomyslel si Andrej.

Monika bola naivne šťastná, Andrej ju tak ohúril, že mu priam zobala z ruky ako unavená sýkorka. Vydali sa teda  na cestu domov. Januárová, zasnežená krajina vyzerala tak romanticky, stromy sa pod ťarchou snehu prehýbali akoby ich bolel chrbát.

 „Na túto noc nikdy nezabudnem!“ povedala  Monika s blaženým úsmevom na tvári.

Andrej sa poškrabal medzi nohami.

„Ani ja nie!“ pomyslel si a víťazoslávne sa uškrnul pri pohľade na ňu.

V tom momente dostal šmyk, auto sa začalo nekontrolovateľne točiť. Urobili zopár hodín a zastavili ich až obrovský strom. Narazilo doň v mieste spolujazdca. Pravá strana bola obzvlášť zdemolovaná. Andrej vyviazol len s pár škrabancami. Moniku zobral vrtuľník do Bratislavy. Mala mnohonásobné zlomeniny dolných končatín a bolo u nej podozrenie na porušenie miechy.

Keď sa prebrala, pozrela von oknom a uvidela  zasneženú krajinu, zrazu si spomenula. Pokúsila sa postaviť, no nohy ju vôbec neposlúchali, ležali ako nehybné kamene zavalené pod  lavínou. Chcelo sa jej kričať, od zúfalstva začala búšiť do perín, až kým jej sestrička nepichla upokojujúcu injekciu. Aspoň myšlienka na neho ju držala nad vodou. On sa však vôbec neozýval, začínala sa pomaly báť.

„Čo je s Andrejom, ako je na tom?“ pýtala sa sestričky.

„To je ten chlapec čo Vás viezol?“

„Áno ten!“

„Odišiel hneď ako ho ošetrili, mal iba zopár škrabancov!“

„Ale akoto, že za mnou neprišiel?“ pýtala sa začudovane Monika.

„To žiaľ neviem?“ pokrčila sestrička ramenami a odišla.

Po týždni jej priniesli rodičia mobil, no ani oni o ňom nepočuli.  Pokúšala sa mu dovolať, ale vždy ju niečo zrušilo. Bolo to síce čudné, no stále sa nevzdávala a snažila s ním spojiť. Bezúspešne.  Napokon o dva dni dostala sms-ku, bola od neho. Tak dlho na ňu čakala, ani nedýchala s napätím si počkala  až sa jej správa zobrazí. No nadšenie o chvíľu vystriedal smútok a sklamanie.

„Prepáč, ale nemá to viac medzi nami zmysel, prajem Ti skoré uzdravenie a všetko dobré v živote, zbohom  Andrej!“

Tieto slová ju položili. Prestala veriť v lásku, v život, v seba. Vyšetrenie na CT-čku napokon poškodenie miechy nepotvrdilo, no napriek tomu zostala pripútaná na vozík. Lekári vraveli o psychickom bloku, ktorý zrejme spôsobil postraumatický šok .

Bola noc, vietor zafúkal vločky priamo do okna, búšili akoby na ňu klopali v snahe niečo jej povedať. Vtedy to prišlo,  akýsi neznámy impulz ako blesk z jasného neba, ktorý jej stúpil do tela. Spomenula si na slová svojej matky ktorá jej  vravela: „ Nikto na svete nestojí zato aby sme mu obetovali život!“  Zrazu sa jej rozjasnilo, krv v žilách jej začala prúdiť do všetkých údov, napla skrehnuté svaly a konečne urobila prvý krok vpred  ....