Larisa robila čosi ako upratovačku. Síce dosť neobyčajnú, ale upratovačku. Veľké kusy neporiadku, ktoré bolo treba spratať, naberala do špeciálneho stroja cez akúsi tlamu, ktorá sa na jej pokyn otvárala a zatvárala. Na stredne veľké odpadky mala špeciálne rameno, ktoré zachytilo vyhliadnutý exemplár a naložilo ho. Len výnimočne musela vystúpiť zo stroja a nabrať malý kúsok ručne.
Z množstva nápadov, ako znížiť náklady na vynášanie nákladu do vesmíru, sa napokon presadila idea výťahu. Vymyslel to už v 1960-tom Rus Arcutanov, ale ideu spopularizoval A. C. Clarke v sci-fi románe Rajské fontány. Hlavným technickým problémom bolo dostatočne pevné lano. Muselo okrem nákladu uniesť aj samé seba – jeho dĺžka totiž dosahovala vyše 36000 km, aby siahalo až za geostacionárnu dráhu. Toto splnili až uhlíkové nanotrubice, produkované v dostatočnej dĺžke, kvalite a prijateľnej cene krátko po roku 2010.
Larisa bola medzi upratovačkami výnimkou. Než ju zamestnali, prešla mimoriadne náročnými fyzickými testami. Okrem toho sa vyžadovala aj znalosť zopár svetových jazykov. A to pri tejto profesii nie je bežné. Nečudo, že jej upratovačské odbory onedlho po nástupe ponúkli vedúcu funkciu. Ale jej to príliš zaváňalo politikou a tak odmietla. Zarábala dosť aj bez toho.
Firma LiftPort Group postavila prvú verziu výťahu v roku 2015. Dolu bol uchytený na veľkej plávajúcej platforme a hore ho šponovala ťažká družica, ktorá obiehala Zem vo výške kúsok povyše geostacionárnej. Tam už by bez lana vykonala jeden obeh za trochu viac než 24 hodín. Ale dvojité lano ukotvené pri rovníku ju nútilo vykonať ho za jeden deň, teda trochu rýchlejšie – a tým vyvíjala na obe laná potrebný ťah.
Už na značnú vzdialenosť Larisa uvidela ďalší odpad, ktorý bolo treba nabrať. Opatrne sa k nemu priblížila svojím strojom, otvorila vstupný otvor a citlivo zamanévrovala tak, aby sa bez otrasov dostal dnu. Potom zavrela tlamu (stroja) a išla si zdriemnuť. Až bude na rade ďalší kus, centrála ju zobudí.
Prvý výťah do vesmíru bez problémov fungoval niekoľko rokov. Keď hrozilo, že by laná mohla preťať nejaká špionážna družica či iné teleso na nízkej obežnej dráhe, pozemská platforma sa odplavila niekoľko sto metrov bokom a vyhla sa fatálnemu stretnutiu lán s oveľa rýchlejším telesom. Lenže raz sa vynorili až štyri úlomky po zrážke neovládaných, vyslúžilých družíc a morské manévrovanie nestíhalo. Jeden úlomok preťal obe laná. Spodná časť zasvišťala nadol. Väčšina zhorela trením v atmosfére, zvyšok plesol do oceánu bez podstatnách škôd. Horné konce lán sa ťahom sondy pobrali nahor, beznádejne sa zmotali a prefackali sondu, čím ju zničili.
Firma našťastie už mala náklady ako-tak splatené a rozhodla sa vybudovať nový výťah. Tentoraz ale nešetrila na bezpečnosti a rozhodla sa na vlastné náklady špeciálnou loďou prečistiť kritickú oblasť asi 200 – 400 km nad Zemou. Preto vypísala konkurz, v ktorom zvíťazila Larisa, bývalá vojenská pilotka.
O pol druha hodiny ju zburcovali z driemot. Tentoraz to bolo vážne. Sytém teleskopov odhalil dosiaľ neevidovanú trojicu úlomkov v nebezpečnom kurze. Dva leteli blízko seba, to by mala zvládnuť upratovacia loď hlavným otvorom a pomocným ramenom. To by v krajnom prípade dokázala aj pozemská obsluha. Ale čo s tým tretím? Vlastne všetci vedeli čo, aj Larisa. Ibaže to bolo mimoriadne riskantné. Musela do voľného priestoru a odchytiť ho osobne. Ale podľa dráhy úlomku mala krátko po jeho odchytení preletieť tesne z druhej strany lán.
Bez veľkých rečí sa navliekla do skafandra a pripla si na chrbát aj systém trysiek, ktorými mohla trochu manévrovať od lode a nazad. Po signále z centrály vykročila do voľného priestoru. Pod ňou plávala krásna modrá planéta, ale teraz sa nedalo kochať, mala iné starosti. V zadanom smere sa priblížil úlomok. Larisa ho teleskopickým lapačom zručne odchytila natrénovaným pohybom, ale v zápätí sa k nej obrovskou rýchlosťou blížili laná. V týchto výškach na jednom z nich boli v 50 metrových odstupoch odrazky, aby vôbec bolo vidieť. Vlastne ona sa rútila k lanám, lebo súc kotvené dolu boli oveľa pomalšie. Musela rýchlo odhodiť lapač, ktorý mala na dlhú ruku, ale reakcia ju hodila opačným smerom a tak zapla trysky a napokon o desaťmetrový chlp obletela laná z opačnej strany, než bolo v pláne. Hlavne, že sa s nimi nestretla. Nejde o to, že by firma skrachovala – ale Larisa by kontakt s lanom neprežila.
Teraz už to bolo ľahšie. Znovu zapla trysky a vrátila sa do bezpečia lode.
A potom že upratovačky majú nudnú prácu.
Kniha poviedok autora Mária Polónyiho vznikla na jeho vlastný popud, pôvodne malo ísť totiž o originálny vianočný darček pre členov rodiny a blízkych priateľov.
