Peter si odpil z nízkoalkoholického long drinku. Nie že by si nedal dačo výživnejšie, ale v bare na mesiaci Enceladus platili prísne predpisy. Cez hrubú sklenú kupolu obdivoval prstence mohutného Saturna a ich členité pásikavé tiene na materskej planéte. Tento pohľad sa mu nikdy nezunoval, i keď občas by ho rád vymenil hoci aj za upršané novembrové ráno hocikde na Zemi. Jemu väčšimu posledných rokov padalo na pracovisko alebo na hlavu v skafandri čosi mazľavé.
Ešte mal desať minút čas do príletu zásobovacej lode. Ten nesmie premeškať, lebo na dnes mu George, pozemský zásobovač, poslal úplne posledný dielec a on mu zasa poukáže poslednú platbu. Nemalú, lebo George dosť riskoval. Ale odkedy boli tieto lety rutinou, kontrolóri prižmurovali oči nad rôznymi uletenými drobnosťami, čo si dlhodobé posádky nechali posielať na vesmírne základne na Mesiaci, Marse, Ganymede či práve na Encelade. Pravda, jeho drobnosti neboli úplne drobné.
Je čas. Peter zaplatil univerzálnou menou a kývol barmanke, nech si nechá drobné. Škoda, že nebola mladšia. Chápal, že na takúto vystrčenú základňu náborári žiadnu mladú krásku nezoženú, ale po dnešku by takej kočke vedel ponúknuť niečo unikátne.
Keď bol pred dvanástimi rokmi naposledy na Zemi, okrem obligátneho naháňania ženských si našiel čas na realizáciu svojho nápadu. V opustenom vidieckom bazáre našiel správny objekt, kúpil ho od dedičov po poslednom majiteľovi a dopravil do starého skladu v blízkosti kozmodrómu. Tam ho rozobral na kusy, očisloval ich a dohodol sa s Georgom, že mu ich jeden po druhom bude posielať zásobovacími loďami do sústavy mesiacov Saturna. Pri tých tonách zásob sa tu a tam pár kíl navyše stratí. Dnes už to nie je ako pred sto rokmi, keď sa muselo zápasiť o každé kilo.
Zásobovacia loď priletela podľa plánu. Pomaly dosadla na lesklý ľadový povrch, ani ho pristávacími tryskami príliš neroztavila. Umožňovala to nízka gravitácia telesa. Peter si od vykladajúceho personálu prevzal pár debien a s uspokojením na jednej z nich uvidel Georgovou rukou nakreslený znak. Previezol ich elektromobilom do svojho raketoplánu, ohlásil sa riadiacej veži a vzlietol.
Nad južným pólom do výšky vyletovali ľadové kvapky mohutného gejzíra. Keď to pred dávnymi rokmi zistila sonda Cassini, bolo to pre planetológov prekvapenie, ale rýchlo si uvedomili potenciál tekutej vody pod ľadovým povrchom mesiaca. Istým sklamaním bolo, že ďalšie sondy tam nenašli život. Tekutá voda je nutnou, nie však postačujúcou podmienkou pre vznik života. Ale technické využitie našli rýchlo. Rozkladom vody vzniká kyslík a vodík. Ľahký vodík síce uniká, ale kyslík sa darilo odchytávať do veľkých nádrží, ktoré sa ako obrovské balóny vznášali v stúpavých prúdoch gejzíra. Peter zaletel k jednej plnej nádrži, zahákoval ju za raketoplán a diaľkovo uvolnil lano, ktoré ju pútalo k povrchu Encelada. Potom nabral kurz na Titán.
Najväčší Saturnov mesiac bol už roky jeho novým bydliskom. Neoplýval prírodnými krásami, skôr nerastným bohatstvom, ale bol to jeho prechodný, no dlhodobý domov. Ešte potrvá tisícročia, kým ho terraformovanie spraví príťažlivejším. Najprv sa ho plánovači rozhodli zohriať, aj preto, aby sa vyzrážali uhľovodíky z jeho zatiaľ jedovatej atmosféry. Potom príde na rad kyslík, ktorý budú pôvodom pozemské mikroorganizmy dlhé stáročia produkovať z oxidu uhličitého. Keď sa našli na povrchu Titánu obrovské moria metánu a etánu, niekoho napadlo, že to chce ešte kyslík a možno zapáliť ohne. A kyslík Peter vozil z Encelada. Nádrž po vstupe do prevažne dusíkatej atmosféry v pravý moment uvoľnil a nechal pristávať na padákoch. On s raketoplánom zatiaĺ pristával ako lietadlo na pristávacej dráhe. Teda bola to len dlhá pláň, kde vyzbierali balvany, ale onedlho sa mu zíde na nečakané využitie.
Len čo si splnil nevyhnutné povinnosti po prílete, vybral posledny dielec z označenej debny a s láskou ho priniesol k už takmer hotovému stroju. Na ten nápad prišiel, keď sledoval lenivo sa prevaľujúce vlny uhľovodíkového jazera. Na zemi sa už zásoby takýchto palív dávno minuli, no tu ho boli nevyčerpateľné množstvá, stačilo zájsť s kanistrom na breh a načrieť. Pravda, motor vyžadoval isté úpravy na nízke oktány a namiesto zadných sedadiel namontoval kyslíkovú nádrž, z ktorej viedol kyslík do karburátora. Preto vtedy hľadal na Zemi čo najjednoduchšie a najľahšie staromódne benzínové auto. V starých filmoch videl, že kedysi frajeri na takéto čudo balili kočky. Teraz by zobral aj barmanku z Encelada, lebo mladé stopárky nehrozili najbližších pár miliónov kilometrov. Po namontovaní posledného dielca sa v skafandri nasúkal za volant a otočil kľúčom. Motor naskočil,dvere hangára sa otvorili a Peter vyrazil po štartovacej dráhe vo svojom vynovenom Trabante.
