Veď on vie komu

potľapkával si truhlu
po chrbte a vtedy som
ti chcel zakričať
nerob to
do roka a do dňa
si ju našiel
mĺkvu stáť len
pre teba a ty
si sa jej poklonil
a vyzval ju do tanca
celkom jednoduchá túžba
odletela a povedal si
tej truhle
"veselo sa s tebou žije"
ale ťažko zomiera
hoci smrť nie je zlá
len celkom konečná
v podobe v akej sa
krepčí odzemok

pod odkvapom života
sa palica láme
pri podopretí
že ktorá navždy
zostane a či je taká
keď som ti vravel
čo a ako zaberá
aby si porazil tú
čiernu pani len si
mi odkýval že rozumieš
ale urobil si po svojom

ako vtedy pred rokmi
keď si sa smial
že aj o rok je povstanie
a my sme zmätení stáli
či už máme zahrabávať
zákopy alebo ešte netreba
s hviezdou hviezdy
na kabáte a čarovným
cvikrom na nose
si sa nám poklonil
v smiechu času naskladané
v sklade pamäti
do prasknutia
a z kukly tela vyletel