Úprimnosť sa nevypláca

Žáner: realisticky pôsobiaca anekdotická čierna groteska

Úprimnosť sa nevypláca. Tak to je. Ale to vám na hodinách náboženstva nepovedia. Niežeby som na hodiny náboženstva chodil, ale viem si celkom dobre predstaviť, ako to tam asi vyzerá.
A keďže si to VIEM predstaviť, VIEM aj to, že vám TO nepovedia. Asi tak, ako plno ďalších vecí, potrebných do života.
Ale to je jedno. Momentálne je zrejme jedno všetko.
Pýtate sa prečo tie pesimistické prognózy? Nie, nedal som sa na emo, to len...
Som zabetónovaný v pivnici.
V pivnici krčmy.
Som zabetónovaný zaživa, aby som bol presný. A byť zabetónovaný zaživa nie je žiadny tromf. A nie je to ani práve najpohodlnejší spôsob smrti, ak teda smrť môže byť pohodlná. Každopádne, je to dosť nepríjemné.
Málo miesta, tma a hlavne... málo vzduchu.
A ešte k tomu vám všetko tvrdne.
A teraz NAOZAJ nehovorím o erekcii.
Mnohí by síce namietali, že si za tento stav môžem sám a asi by aj mali pravdu. Keby sa ma však niekto spýtal (ale on sa nespýta) či ľutujem, čo som urobil, alebo či by som to aspoň urobil inak...
Možno trochu... lepšie.
Jemnejšie.
Každopádne, odpoveď by bola: nie.
Sklamal som vás?
Je mi ľúto.
Ale bohužiaľ. Ja nikdy svoje činy neľutujem. A ani sa na to v budúcnosti nechystám. Za predpokladu, že ešte nejaká budúcnosť bude.
A to je ten problém.
Nebude.

V krčme bolo pusto.
Egis, Kel a ja sme boli jediní zákazníci. Krčmár nás už obslúžil a teraz len tak postával za pultom a lúštil krížovku. Občas zdvihol hlavu a zadíval sa na nás, či náhodou nerobíme problémy. Bol zvyknutý na všeličo.
A len tak mimochodom: problémy sme nerobili.
Padal súmrak a v tejto časti mesta chcípol pes. Leto sa končilo a od severu začínal viať chladnejší vietor. Všetci malí haranti boli doma a exakticky sa triasli pri pomyslení na prvý deň školy. Ale nevadilo mi to. Aspoň tu bol pokoj.
„Musí tu byť aj on?" spýtal sa som sa podráždene a ukázal na Kela. Ten sa vrúcne usmial, ale nepovedal nič.
„Je to môj kamoš," povedal Egis.
„Chápem," povedal som a usrkol si z piva.
„Môžem vedieť," povedal Egis, „prečo si ma sem dnes zavolal?"
„Musím mať nejaký dôvod?"
„Bolo by dobre."
„To už nemôžem pozvať kamaráta na pivo?" zaškeril som sa.
„Nikdy si ma nepozval pokiaľ si niečo nemal za lubom," poznamenal Egis a pokrčil plecami. „Prečo by to teraz malo byť inak?"
„Máš pravdu," povedal som s úsmevom.
Egis si odpil a vyčkával.
„Vieš, dochádzajú mi peniaze," povedal som.
„A sakra..."
„Len pokoj!"
„Chceš si požičať, čo?"
„Povedzme."
„Ešte si my nesplatil tú tisícku z minulého mesiaca," pripomenul Egis.
„Aha," pripustil som s chabým úsmevom. „No, ale veď ja predsa nechcem, aby si mi tie prachy dal len tak..."
„Nerozumiem."
„Chcem ich od teba získať čestne!"
„Ako?"
„Chcem sa s tebou staviť."
„Staviť?"
„Áno. O tisícku. Ak vyhráš, zaplatím ti trojnásobok toho, čo ti dlžim."
Kel slabo zastonal. Nechápal som prečo. Egis pokrčil plecami.
„Prečo by som mal?" spýtal sa.
„Pretože ťa o to žiadam."
„To je dosť chabý argument."
„Ale lepší, než nijaký!"
„Hm..."
Bol som ticho. Vedel som, že bude súhlasiť. Vždy mi peniaze ochotne požičiaval a teraz... keď mal jedinečnú šancu, že by na tom mohol zarobiť... Víťazstvo bolo isté.
„No dobre," povedal. „Aká je to stávka?"
„Stavím sa," začal som a prebehol si jazykom po pere, „že na deň presne uhádnem koľko má tvoja žena rokov."
„He?" Egis nadvihol obočie. Toto zrejme nečakal.
„Ty máš ženu?" vyhŕkol prekvapene Kel. Egis pokrčil plecami. TAKMER nikto o jeho manželke nevedel. Svoje súkromie si ten kretén až podozrivo strážil.
„Tak?" spýtal som sa.
„Myslím, že to neuhádneš," povedal Egis.
„Prečo?"
„Nikdy si ju nevidel."
„Hm."
„Ani len na fotke."
„Príliš neveríš, že by som to mohol uhádnuť, čo?"
„Úprimne? Nie, neverím."
„Vieš, že mi príliš nelichotíš?"
„Nemôžeš mi to mať za zlé. Neuhádol by to nikto. Okrem mňa prirodzene," dodal a premasíroval si hrdlo. Kel sa zachechtal.
„Tak počúvaj," povedal som odhodlane a kopol do seba zvyšok piva. Potom som sa významne zahľadel na Kela, Egisa a nakoniec aj na krčmára. Keď sa naše pohľady stretli, jemne som mu kývol hlavou, na znak, že pivo je skvelé. Krčmár zo mňa nespúšťal oči a videl som, ako si čosi šomre. Potom mávol rukou a vrátil sa k novinám.
„Tvoja žena," povedal som. „Má tridsaťdva rokov."
Mlčanie.
„Tridsaťdva rokov a jeden deň, aby som bol presný."
Mlčanie.
„To značí, že narodeniny mala včera."
Egis zažmurkal.
„Odkiaľ to vieš?" zasyčal. Prudko som sa vystrel.
„A to je vlastne dôvod, prečo som ťa sem zavolal," oznámil som so širokým úsmevom. Videl som, že Egis nič nechápe.
„Milý Egis," povedal som, „ja som totiž včera tvoju manželku pretiahol!"
Egis onemel.
„Povedala mi, že už od SVADBY ju tak nikto neošukal! A bolo na jej narodeniny! Vraj to bol najkrajší darček, aký jej kto kedy dal. No, povedz: nie je to skvelé?"
Egis stále mlčal.
„Páčilo sa jej to," dodal som napokon. Kel sa dusil od smiechu.
„Dúfam, že to vezmeš športovo," pokýval som hlavou.
„Mohol si mi to oznámiť aj jemnejšie," povedal Egis a preglgol. Bol bledý a na čele sa mu perlili kvapôčky potu.
„To hej, ale veď ma poznáš... Som starý, cynický, vychcaný chumaj a iný nebudem."
Všimol som si, že krčmár nechal krížovku krížovkou a napäto čaká, čo sa bude diať.
„Áno," povedal Egis ticho. „Vezmem to športovo."
Potom nabral do pľúc vzduch a z celej sily zvrieskol:
„DO PIVNICE S NÍM!!!"
Kel sa zaškeril a krčmár od radosti poskočil až mu v očiach zapraskali iskričky šťastia.
„Ale...," protestoval som. Okamžite ma však umlčala Egisova päsť. Kel a Egis ma schmatli za plecia.
„Mal by si byť rád," povedal som. „Konečne je tvoja manželka šťastná!"
„Šťastná bude môcť byť, keď sa dožije rána," povedal Egil temne.
Krčmár sa usmial popod fúzy a vytiahol spod pultu murárske náčinie.
„Vedel som, že sa to raz bude hodiť!" povedal a zarehoral sa.

***

No, a tak som sa sem dostal. Viem, že to nie je bohvieaký príbeh, ale čo narobím.
Život mnohokrát nie je originálny.
Zrejme mi je súdené umrieť tu. Vysekať sa odtiaľto nedá a vzduch sa míňa.
Keby tu bolo aspoň pohodlne.
Všetko okolo tvrdne.
Spýtajte sa ma, či by som to urobil inak.
Do toho.
Len sa spýtajte.
Odpoveď znie: Nie, neurobil.
Alebo aj: Áno, urobil by som to rovnako.
Vyberte si.
Do toho.
Len si vyberte.
No dobre. Maximálne jednu vec by som MOŽNO zmenil.
Chcete vedieť čo?
Chcete?
Myslím, že by som Egilovi povedal, že to bol len vtip.
A len tak medzi nami:

Bol to len vtip.