Príbehy malej Rity
Nový domov
Bol zimný podvečer. Sneh zľahka poletoval, keď pred domom zastalo auto. Moja mamička vybehla z búdy a začala štekať. Z auta vystúpil akýsi chlap. Podišiel k domu a zaklopal. Gazdiná mu otvorila. Chvíľu sa rozprávali, keď mu ukázala na nás. Potom spoločne vykročili k našej búde. Moja mamička stále štekala.
- Drobček, poď von! – zavolala na mňa gazdiná. Tak som vybehla. Sneh sa mi lepil na labky, ale mne to neprekážalo.
- Ty si, ale krásne šteniatko – povedal chlap. Chytil ma do rúk a pohladkal. Mal teplé ruky. Pritúlil si ma a chvíľu sa so mnou maznal. To sa mi páčilo. Potom sa otočil a šiel so mnou k autu. Otvoril kufor. Vložil ma do veľkej škatule. Bála som sa, lebo tam bola tma.
- Mamička, mamička! – volala som, ale márne. Kufor sa zatvoril. Ostala som sama, po tme. Auto sa pohlo.
Zdriemla som si, ale nie nadlho. Prebudilo ma buchnutie dverí. Kufor sa otvoril. Vyskočila som z neho. Boli sme v garáži. Bolo tam príjemne teplo. Akoby ani nebola zima. Ten chlap sa chytil rúk a uložil do slameného košíka. Chvíľu som ho oňuchávala. Potom som z neho vyskočila a prekvapene sledovala, čo všetko sa v takej garáži nachádza. V tom sa dvere garáže otvorili a zatvorili. Do vnútra vošla iná gazdiná.
- Ahoj maličká. Priniesla som ti teplého mliečka. – povedala s úsmevom a položila misku s mliekom ku košíku. Oňuchala som ho. Nevoňalo ako mamičkine, ale vypila som ho. A došiel aj malý chlapček.
- Mami, mami, ako sa volá? – opýtal sa.
- Petrík, ešte nemá meno. – povedala.
- A ako ho budeme volať? – pokračoval chlapček.
- Je to fenka takže ju. – povedala.
- Hm, fenka? A môže byť Rita? – opýtal sa.
- Súhlasím – prikývla. A takto som dostala svoje meno.
- Rita! Rita, poď sem! – pokrikoval malý chlapček. Od radosti som zakrútila chvostom a pribehla k nemu. Hneď ma pohladkal, pritúlil si ma a chvíľku sa so mnou všetci hrali. Potom ma uložili do slameného košíka a pobrali sa domov.
- Dobrú noc, Rita. – povedala moja nová rodina.
- Dobrú noc. – zaštekala som a zatvorila oči.