Organizácia spojených planét

Po dvadsiatich rokoch diplomatického úsilia a ďalších desiatich rokoch cestovania sa konečne podarilo zvolať zakladací snem. Naozaj reprezentatívny, mali na ňom byť zastúpené všetky osídlené telesá Slnečnej sústavy. Dlho trvalo, kým vôbec vybrali miesto. Napokon sa zhodli na Jupiterovom mesiaci Európa, aby to bolo kdesi uprostred. Zástupcovia z vonkajších planét síce chceli presadiť niečo pri Saturne, povedzme Enceladus s jeho teplými gejzírmi, ale vplyvným vnútorným planétam to bolo priďaleko.
Jednanie vôbec neprebiehalo hladko. Hneď na úvod vyslanec Tritónu požadoval zníženie teploty v sále z 15 na 10 stupňov, lebo na taký úpek nie je zvyknutý. Súhlasné výkriky predstaviteľov Saturnových a Uránových mesiacov boli prehlušené pokrikom zástupcov Zeme, Mesiaca, Marsu a Ceresu, ktorí naopak žiadali zvýšenie na 20 stupňov. Napokon organizátori tým otužilcom z periférie dotrepali ventilátory, terestrickým zimomrivcom bundy a mohlo sa pokračovať.
Prvým bodom rokovania bolo, ako vôbec nazvať organizáciu, ktorú zakladajú. Pôvodný návrh Organizácia spojených planét, OSP, sa nepozdával zástupcom mesiacov.
„My nie sme z planét,“ vykrikovali jeden cez druhého. Zato predstavitelia planétiek - nevedno prečo - podporovali návrh.
Nato vstal miestny zástupca a podal protinávrh:
„Čo tak názov podľa miesta, kde sa schádzame – Európske spoločenstvo, alebo Európska únia?“
Vyslancovi Zeme sa to dáko nevidelo. Po chvíľke gúglovania vyskočil a oponoval:
„Ale to by sa plietlo s organizáciami, ktoré pred stáročiami už na Zemi existovali! Zrejme si ich nikto z vás nepamätá, veľkú trvanlivosť nemali, ale tým skôr!“
Po krátkej prestrelke napokon vyhlásili OSP za provizórny názov, ku ktorému sa ešte vrátia.
Ďalej boli na rade procedurálne otázky. Že sa bude obvykle hlasovať väčšinovo, bolo jasné. Ale zástupcovia Zeme a najrozsiahlejších kolónií – Marsu, Európy a Titánu žiadali v otázkach bezpečnosti, daní a ciel právo veta. O slovo sa prihlásil predstaviteľ Ceresu.
„V tom prípade žiadam právo veta aj pre Ceres, ako najväčšiu z planétiek hlavného pásu.“
Vyslankyňa planétky Vesta bola ihneď na nohách s faktickou:
„To teda nie, Ceres nehovorí za ostané planétky. A vôbec, žiadame pre ne samostaný hlas, stoličku a mesiačik!“
Do vzniknutého huriavku sa zástupca Titánu neopatrne pokúsil podporiť Vesťanku, ale sranda ho rýchlo prešla. Odniekiaľ sa k mikrofónu predral neznámy chlapík a kričal, že zastupuje Saturnov mesiac Rhea a keď dajú hlas, stoličku a mesiačik planétkam mimo Ceresu, požaduje to isté aj pre Saturnove mesiace mimo Titánu. Taký bengál ešte mierumilovná Európa nezažila. Holohlavý Marťan dokonca začal mlátiť kusom skafandra do stola, ale ani táto okukaná historická finta hluk nestlmila. Až keď predvídaví miestni organizátori priniesli chlebíčky, decibely začali opadávať úmerne počtu nadžganých hrdiel.
Potom pomerne rýchlo odhlasovali aspoň dopredu pripravené rámcové vyhlásenia o ekonomickej spolupráci, zákaze trojitého zdanenia a o surovinách na neobývaných telesách v podstate systém „kto skôr príde“. Napokon ešte dohodli termín ďalšieho zasadania o pätnásť rokov, takže vyslancom mesiacov vonkajších planét sa ani neoplatilo cestovať domov a usadili sa na Európe. Vzápätí sa rozhodli usadiť na mieste aj ostatní, lebo sa báli chýbať pri lobingu a zákulisných dohodách.
V záverečnom komuniké sa síce písalo o úspešnosti a užitočnosti zasadania, ale jeden z novinároch pri drinku to zhrnul výstižnejšie:
„Aspoň konečne máme miesto, kde sa môžu svetoví vodcovia zísť a vzájomne sa ignorovať.“