Hviezdne prúdy

Richard si obzeral posádku i spolucestujúcich. Veď s nimi strávi pár desaťročí. To je dosť aj dnes, hoci sa vedcom – genetikom a lekárom - podarilo predĺžiť priemerný vek na 230 rokov. Loď riadil vysokointeligentný software, vyvinutý jeho firmou. Hoci Richard nedávno dosiahol 100 rokov, vyzeral ako kedysi tridsiatnici. On však potreboval zmenu, tak predal firmu a teraz ide na temer štyridsaťročnú dovolenku do vzdialeného vesmíru.

Paradoxne však ich loď zatiaľ mieri k Slnku a priblížia sa k nemu tak blízko, ako to len tepelné štíty vydržia. S istou rezervou, samozrejme. Potom budú všetci musieť do špeciálne chránenej miestnosti, aby ich prúd častíc z obrovskej protuberancie nezahubil. Pár percent cestujúcich síce aj tak dostane rakovinu, ale s tou si dnes vedia poradiť už v zárodku. Lepšie, než s nádchou.

Keď si ľudia uvedomili, že z uhlíkových vlákien možno vyrábať nie len laná pre vesmírne výťahy, ale dá sa z nich upliesť aj obrovská ľahučká plachta s plochou niekoľko štvorcových kilometrov, vyslali automatickú loď so zvinutou plachtou nad povrch Slnka do blízkosti slnečnej škvrny a potom sa plachta rozvinula. Mohutná protuberancia vyvrhla prúd častíc, tie sa zapreli do plachty a udelili lodi taký impulz, že o pár dní opustila slnečnú sústavu. Problém bol, že v prvých momentoch dostala loď také zrýchlenie, že by to živý tvor neprežil. A tak ľudia vysielali automatické sondy s okolitým hviezdam a ich planetárnym sústavám, a postupne ich preskúmali.

Richard sa vybral do spoločenskej miestnosti a hneď si všimol nádhernú mladú ženu. Vedel, že je to Jane Plantová, dedička obchodného impéria. Okolo nej sa krútila skupinka elegantných fešákov a Richarda zamrzelo, že pri tejto konkurencii asi nemá šancu. Ktovieaký krásavec nebol a bohatý bol každý, kto si mohol dovoliť takýto let, aj kvôli dĺžke „dovolenky“. Napriek tomu si povedal, že sa ju pokúsi získať - skôr intelektom, než krásou. Času bude dosť.

Pred rokmi sa Richard rozhodol vyvinúť software, ktorý umožní medzihviezdne lety aj ľuďom. Jeho program musel extrémne rýchlo, v reálnom čase rozťahovať a zvinovať plachty, prípadne meniť ich uhol voči poháňajúcemu prúdu tak, aby zrýchlenie neprekročilo 5-6 g. Lety boli o niečo dlhšie, a tak sa napokon ustálilo pár štandardných trás k blízkym hviezdam, ktorých protuberancie sa samozrejme využívali na cestu späť. Jedna trasa viedla k Alfe Centauri, druhá k Síriovi a pre cestovateľov ochotných venovať viac desaťročí svojho života tu bol aj okruh Slnko – Alfa Centauri – Sírius – Slnko. Na ten sa práve uberali.

„Prosíme všetkých cestujúcich do chránenej miestnosti“, zaznelo loďou. Richard vošiel dnu a usadil sa do anatomického kresla. Tie okolo Jane boli dávno zabrané. Pripútal sa. Po niekoľkých hodinách čakania to prišlo. Odrazu vážil 5 krát toľko, ako na Zemi. Našťastie preťaženie znášal dobre, inak by neprešiel prísnymi testami na centrifúgach. O chvíľu sa preťaženie znížilo, asi po troch hodinách sa popruhy samovoľne uvoľnili a ľudia sa mohli rozísť do kajút.

***

Po niekoľkých týždňoch bol prúd častíc zo Slnka tak slabý, že napriek naplno rozvinutým plachtám už sa dalo hovoriť skôr o mikrogravitácii. Blížili sa k okraju slnečnej sústavy, nazývanému heliopauza. Občas ucítili trhnutie, ktoré znamenalo, že ich plachty ucítili prúdy z iných hviezd. Onedlho sa už takými prúdmi nechajú urýchľovať a gravitácia sa zvýši.

Všetci sa už zoznámili so všetkými, aj Richard s Jane. Potešilo ho, že to bolo práve v e-knižnici, kam obaja radi chodili. Hneď zaregistroval, aký druh literatúry uprednostňuje a rád jej poradil, čo stojí za to. Raz sa ho tiež pýtala na fungovanie riadiaceho programu a na laičku nečakane rýchlo chápala jeho výklad.

Spojenie so Zemou sa oneskorovalo najprv o dni, potom týždne, mesiace a napokon roky. Ovládanie lode sa zmenilo z urýchľovacej fázy do brzdnej a už začala byť voľným okom vidieť Proxima Centauri, najbližšia hviezda. Pravda tá je malá, pre pohon bezvýznamná. Aj obe zložky dvojhviezdy Alfy Centauri sa už dali rozlíšiť bez ďalekohľadu a oni smerovali k tej väčšej. Na jej obežnej dráhe opäť zaliezli do chránenej miestnosti a mohutná protuberancia ich doslova odfúkla smerom k ďalšiemu cieľu. Tentoraz trvalo maximálne preťaženie dlhšie a niektorým cestujúcim prišlo nevoľno. Richardovi ani Jane nie.

***

Leteli roky. Zahrali sa už všetky spoločenské aj stolové hry, zopár ich aj vymysleli, oslávili narodeniny i štátne sviatky. Viacerí sa venovali práci, i Richard znovu dostal chuť a začal programovať. Páry sa schádzali a rozchádzali. Mal najprv nepríjemný pocit, keď si Jane s jedným nápadníkom začala a potom sa mu uľavilo, keď sa rozišli. Snažil sa ju nezanedbávať, ale nebadal výraznejší pokrok v ich vzťahu. Čo už, navrával si, vždy som bol bežcom na dlhé trate. Keby tlačil na pílu, skôr sa mu bude vyhýbať.

Už sa aj obe zložky Síria dali rozoznať neozbrojeným okom, lebo to je tiež dvojhviezda. Keď sa dostali na ich obežnú dráhu, stalo sa niečo, o čom netušili. Pred 302 rokmi vo vzdialenosti 302 svetelných rokov od nich vybuchla nova. Informácia o tom síce priletela rýchlosťou svetla vo forme okamžitého zjasnenia hviezdy o mnoho magnitúd, bohužiaľ práve v momente keď oblietali menšiu zložku, Sírius B, a leteli v takom uhle, že im ju vzápätí prekryl aj Sírius A. V slede za fotónmi leteli tesne subsvetelnou rýchlosťou častice, hlavne protóny, ktorých čelo dosiahlo sústavu Síria iba o hodinu neskôr ako gigantické tsunami.

Ľudia ani centrálny počítač nič netušili. Riadiaci program vyhodnotil stav Síria A ako nedostatočne aktívny. Chystal sa na niekoľko obehov s mierne rozvinutými plachtami, kým vyberie oblasť s vyššou šancou na dostatočnú protuberanciu. Preto kapitán vydal len nezáväzné odporúčanie zdržiavať sa blízko chránenej miestnosti. Unudení cestujúci však dávali prednosť miestnostiam s vyhliadkou cez tlmiace okná, lebo dve žiarivé gule boli vítanou zmenou.

Jane si vzala e-knižku a išla sa posadiť do chránenej miestnosti. Richard to postrehol a vcelku bez postranných úmyslov sa šiel s vlastným minipočítačom posadiť vedľa nej. Zaregistrovala ho, usmiala sa, ale čítala ďalej. Sedenie v anatomických kreslách im malo onedlho zachrániť život. Keď sa totiž ich loď vynorila spoza Síria A, do plachiet sa zrazu oprel uragán elementárnych častíc. Počítač síce v pikosekunde vydal príkazy, ale servomotory tak rýchlo nedokázali reagovaťa než stiahli plachty, resp. než ich natočili rovnobežne s prúdením, loď bola vymrštená v smere od novy a preťaženie na dlhé sekundy prekročilo 10 g. Ľudia hynuli na stenách a nábytku. Richarda a Jane systém automaticky pripútal a hoci stratili vedomie, prežili. Okrem nich už len kapitán, ktorý sedel vo veliteľskom kresle.


* * *

Keď s poctami pochovali mŕtvych, traja pozostalí sa išli poradiť, ako ďalej. Na ich prekvapenie počítač síce už mierne rozvinul plachty, ale nemieril k Slnku. Ukázalo sa, že prúdenie z novy by ich hnalo takmer presne od Slnka a križovať proti vetru sa ako - tak dá na mori, kde si možno vypomôcť kormidlom, nie vo vesmíre.

„Kam teda letíme?“ spýtala sa Jane. Richard sa pozrel do hviezdnej mapy a pochopil.

„Ten môj bláznivý program nás ženie k hviezde Prokyón.“

„Prečo tam?“ nechápala Jane.

„Myslím, že viem,“ vložil sa do debaty kapitán. „Je tam planéta zemského typu, s tekutou vodou, kyslíkom a dokonca aj primitívnym rastlinstvom na úrovni prasličiek. Budú sa tam dať doplniť zásoby.“

Vyrazilo im to dych. Bolo im aj bez dlhých výpočtov jasné, že návratu do slnečnej sústavy sa už nedožijú. Kapitán už bol starší šlovek a rozhodol sa, že svoju loď neopustí. Richard a Jane však usilovne plnili výsadkový modul všetkým možným, čo by si človek vzal na pustý ostrov.


* * *


Keď vysielanie o týchto udalostiach dorazilo na Zem, na planéte v sústave Prokyona už prekvitala nová kolónia. A o tisíc rokov do úplne inej, vzdialenej sústavy dorazilo vysielanie oznamujúce, že kedysi dávno celkom iní dvaja stroskotanci prežili a osídlili planétu, ktorú nazvali Zem.