Cez muža k bohu

Ležala som na lúke. Ani neviem po koľký raz, no stále na tom istom mieste. Tento krát však s Kamilom.
Hlavu som mala položenú na jeho pokrčenom tričku a dívala sa do neba. A hoci bolo pravé poludnie, môj výraz pripomínal počítanie hviezd na nočnej oblohe.
Kamil sa uložil na bok, aby mi videl do tváre a bez slov ma pozoroval.
Bol to milý muž. O 15 rokov starší odo mňa, vysoký, mocný, s veľkými rukami. Presne taký, po akom túži moje telo.
Neďaleko nás pobehoval Kamilov labrador. A hoci mal svoje meno, pre mňa to bol Pes. Nie som práve na mená. I to Kamilovo som si zapamätala až po druhom milovaní. Vlastne zavážilo to, že mi zavolal z cudzieho čísla, takže bol nútený predstaviť sa. Po tretej indícii mi došlo, komu patrí ten hlboký a trochu chrapľavý hlas.
Keď som sa po dlhej dobe mlčania opäť rozhovorila a posadila, Kamil sa akoby na povel posadil tiež. To som na svojich mužoch vždy milovala – tú súdržnosť.
Po jeho čele sa pomaly spúšťala kvapka potu. Naklonila som sa a vsiakla ju do svojich, ešte navretých pier. Kamil nadvihol hlavu a pobozkal ma. Mojimi bozkami som odprevadila jeho hlavu späť do trávy a opretá dlaňami o zem som sa o neho trela. Vo vánku bolo cítiť vôňu môjho vzrušenia, ktoré sa sladko naťahovalo po jeho lone. Potom ma pevne objal za moje útle boky. Vzala som jeho penis mocne do rúk a zasunula si ho dnu až po koreň.
Krásne sme sa milovali a môj veľký muž mi pomedzi vzdychy šepkal niečo o večnosti.
Bolo to opäť šialené a s plačom som sa krčila a triasla v jeho objatí. Miloval moje nekonečné a divoké orgazmy a ja som milovala jeho citlivé tlmenie, keď som v nevedomosti hrýzla a škriabala  nie len do vecí okolo.
Pes bol dnes výnimočne pokojný. Ľahol si ku mne a položil hlavu na moje vlhké stehná.
Dlho som sa mu dívala do očí a cítila vzrušenie.
Opäť som dosiahla svoje.