BUBLINA.

„Bublina vstávaj, pozri koľko je hodín, musíš hneď vypadnúť!“ silno ňou zatriasol, až jej spod periny vykukli ovisnuté prsia.
„Čo je, kocúrik?“ zapriadla ako mača motajúce sa medzi nohami.
„Vravím ti, vylez z pelechu, o chvíľu je tu matka a nechcem aby ťa videla!“ skríkol nahnevane a strhol z nej zvyšný kus periny. Jej obézne telo sa rozlialo po posteli.
„Preboha, veď máš štyridsať, snáď sa nebojíš svojej matky?“ dobiedzala do neho.
„To je moja vec!“ odvrkol.
„Ty sa za mňa hanbíš, však? Vedela som  to hneď od začiatku!“ urazila sa a obliekla si šaty.
Andrej chvíľu mlčal, vedel že má pravdu.
„Prestaň s tými hlúposťami  a radšej povedz, či večer prídeš?“ zahriakol ju.
„Ešte uvidím, aj tak viem, že ma nemáš rád, ide Ti len o sex!“ zvraštila  prasačiu tvár a tresla dverami.
„Ťahaj a už sa viac nevracaj, ty nádhera!“ zakričal Andrej a hurónsky sa zasmial. Vedel že ho nepočuje.
O také ženy ako ona nemal záujem a dával jej to patrične najavo. Krúžila okolo neho ako sup číhajúci na potravu, no neúspešne.
„Aj tak ho dostanem!“ zaprisahala sa.
„Dievča, na toho nemáš, ten mal iné ako ty!“ vyhovárala jej ho Kata.
„To ma nezaujíma, aj keby som mala schudnúť dvadsať kíl, tak bude môj!“ mlela si svoje.
„Ako myslíš. ja som ťa varovala!“ usmiala sa Kata a odpila si z piva.
Skutočne sa jej to podarilo, alkohol a samota urobili svoje a nemožné sa stalo skutočnosťou.

 V ten večer sa Bublina neukázala, ani najbližší mesiac o nej nepočul. Prestala chodiť do krčmy. O dva mesiace  ju konečne stretol. Bola slušne oblečená a namiesto piva popíjala kofolu.
„Tak čo, kedy ma prídeš zasa obšťastniť?“ spýtal sa a rukou je prešiel pomedzi stehná.
Striaslo ju, blažene na neho pozrela, no vzápätí sa strhla.
„Dnes večer!“ sľúbila mu.
Večer ktosi zabúchal na dvere. Bola to Bublina, použila dohodnutý signál. Všetko bolo rýchle. Rýchlo vyzlečené šaty ,vystriedal rýchly sex.
„Už dlho mi tak nebolo!“ povzdychol si Andy a pohladil jej ozrutné prsia.
„Už nikdy viac Ti tak nebude, toto bolo naposledy!“ povedala chladne a vstala z postele.
„Čo je s tebou, vari si chorá?“ spýtal sa nechápavo.
„O mesiac sa budem vydávať!“ povedala stroho.
„Za koho preboha?“ spýtal sa posmešne.
„Na tom nezáleží, on ma má skutočne rád, nie ako ty iba na sex!“  odvetila vážne.

 O mesiac ju uvidel, kráčala po meste odetá v bielych šatách. Vyzerala ako veľryba chytená v sieti, plieskajúca sa na súši. Jej ozrutné telo, pôsobilo vedľa útleho muža priam komicky. Chcel sa jej vysmiať, dať jej najavo aká je otrasná. Niečo v jeho vnútri mu ale pevne zovrelo hrdlo. Pristihol sa ako žiarli, žiarli na tú obrovskú bublinu, ktorú vlastne nikdy nemal rád. Uvedomil si však, že preňho už navždy spľasla.