Kniha poviedok autora Mária Polónyiho vznikla na jeho vlastný popud, pôvodne malo ísť totiž o originálny vianočný darček pre členov rodiny a blízkych priateľov.
přečtu si v novinách vo ňáký katastrofě a
budu potřebovat tvuj otcovskej knír a
bezradnost že zase nejseš schopnej se do
mě dostat dny plynou bezejmenně dny plynou
a já nemám vobčanku ani klíče
vod něčeho kam se vracet bosý nohy
senzitivní vlasy a ty noviny popotahuju
šahám si na sluníčko seš strašně starej a
eště víc prachatej kreslim rtěnkou po
vejlohách kasám si sukni trestám se za to že
sem se narodila dusim se spoutaností nářků
a vody nevíš že ti píšu milostný dopisy a
čekám na pět tisíc měkoučkejch slov